Bolesť
Prežité chvíle, nešťastné.., milé,
za dlhých 25 rokov.
Život ma stresuje, do tváre napľuje,
do hrobu mám už len tých zopár krokov.
Prečo je všetko tak?
Prečo som ja trpák?
Prečo vždy všetko je,
že som zlý ja?.
V duchu sa zamyslím,
zistím, že nemyslím
jak šťastným byť,
ale jak tešiť,
priateľku, rodičov,
priateľov, vodičov,
život ma naučil
len samé keci.
A každý s pocitom,
že pravda drieme v ňom
s klamom a pokojom
v šťastí sa kúpe.
No raz príde tichý súd,
mňa vezme silný prúd
tam kde všetci sa budú báť
a ja budem hore.
Čo i len na chvíľu,
Na kratučkú no milú
bo ináč každý deň
by ma silno bolel.